Zmeny v pracovnej zdravotnej službe boli realizované na základe požiadavky zamestnávateľov a podnikateľov znížiť ich finančné náklady súvisiace so zabezpečením PZS. Dňa 19. 10. 2017 Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 01. 12. 2017 (výnimka § 30 ods. 1 písm. k), ktorý nadobúda účinnosť 01. 07. 2018.
Slovenská republika prijatím tejto novely reagovala na nesúlad zákona upravujúceho pracovnú zdravotnú službu č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a smernice Európskej únie č. 89/391/EHS, ktorá neobsahuje tak prísne pravidlá v danej oblasti ako spomínaný zákon. Nová úprava odstraňuje nezrovnalosti týchto právnych aktov s cieľom prispôsobiť sa európskym požiadavkám. To znamená zabezpečiť primeranosť zdravotného dohľadu zamestnávateľov nad ochranou zdravia zamestnancov vo vzťahu k miere jednotlivých rizík pri práci.
Hlavné zmeny v pracovnej zdravotnej službe
- Zrušenie vykonávania pracovnej zdravotnej služby prostredníctvom bezpečnostného technika, autorizovaného bezpečnostného technika, či bezpečnostnotechnickou službou pre zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce 1. a 2. kategórie. Dôvodom je, že tieto osoby nie sú schopné dostatočne odborne identifikovať a posúdiť zdravotné riziká pri práci v úzkej nadväznosti na vznik chorôb z povolania, prípadne iných chorôb pri práci. Ako sa uvádza v Dôvodovej správe k predmetnej novele: „Dôvodom je, že za ostatné roky viac ako polovica chorôb z povolania bola uznaná u zamestnancov, ktorí vykonávali práce zaradené do druhej kategórie (v roku 2015 to bolo 53,4 % z celkového počtu hlásených chorôb z povolania v Slovenskej republike, v roku 2016 to bolo 64,6 % z celkového počtu hlásených chorôb z povolania v Slovenskej republike), čo objektívne dokazuje nevyhnutnosť zdravotného dohľadu nad pracovnými podmienkami výlučne zdravotníckymi pracovníkmi.
Podľa novej právnej úpravy v ustanovení § 30a ods. 3: „Pracovnú zdravotnú službu vykonávajú:
a) lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, špecializačnom odbore služby zdravia pri práci alebo v špecializačnom odbore verejné zdravotníctvo,
b) verejný zdravotník, alebo
c) zdravotnícki pracovníci v tíme pracovnej zdravotnej služby - V zmysle novely už zamestnávatelia zamestnancov rizikových prác 1. skupiny nie sú povinní každoročne vyhodnocovať zdravotné riziko na pracovisku. Bude postačovať jednorazovo vypracovať písomný posudok o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotného rizika. Posudok sa bude vyžadovať i pri každej zmene pracovných podmienok v súvislosti so zdravotným rizikom či kategorizáciou prác z hľadiska tohto rizika. V prípade rizikových prác 2. kategórie je potrebné zdravotné riziko vyhodnocovať každých 18 mesiacov a pri prácach 3. a 4. kategórie najmenej raz za rok.
- Od 1. 12. 2017 dôjde odľahčeniu dokumentácie o zamestnancoch pri výkone prác 1. kategórie, zamestnávateľ už nebude povinný viesť o nich evidenciu. Táto povinnosť sa bude dotýkať už len zamestnávateľov zamestnancov pri prácach 2.,3. a 4. kategórie.
- Zamestnávatelia nebudú povinní zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu trvalým zmluvným vzťahom. Povinnosť posúdiť zdravotné riziká z expozície faktorom práce bude definovaná ako povinnosť zabezpečiť ju „v spolupráci“ s pracovnou zdravotnou službou.
- Od roku 2018 bude novou povinnosťou zamestnávateľov pravidelné každoročné oznamovanie údajov k 31. decembru kalendárneho roka. Týka sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do 2. kategórie, a to vždy do 15. januára nasledujúceho roku. Oznámenie orgánu verejného zdravotníctva bude obsahovať názov pracoviska, názov profesií s uvedením faktorov práce a pracovného prostredia, ktorým sú zamestnanci konkrétnych profesií vystavení a počet zamestnancov pracoviska vykonávajúcich prácu zaradenú do 2. kategórie. Vzhľadom na nutnosť zabezpečiť podmienky a systém elektronického oznamovania, toto ustanovenie zákona nadobudne účinnosť 1. júla 2018. Zamestnávatelia budú prvý krát elektronicky oznamovať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva údaje o zamestnancoch najneskôr do 15. januára 2019. Údaje poskytne zamestnávateľ aj zástupcom zamestnancov.
- Novelou sa zo zákona vypúšťa príloha 3, ktorá stanovuje minimálny časový rozsah Pracovnej Zdravotnej Služby.
- V zmysle novely sa za § 30a vkladajú § 30aa až 30ad, ktoré podľa dôvodovej správy osobitnej časti zákona k danej zmene sa týkajú nasledovného: „Návrh zákona obsahuje spôsob zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby a náplň jej činnosti osobitne pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie a osobitne pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie, pričom je náplň činnosti pracovnej zdravotnej služby diferencovaná podľa miery zdravotného rizika pri práci.
- Prioritou kontroly zo strany štátneho dozoru tak prestanú byť zmluvy s pracovnou zdravotnou službou, ale práve posudky o rizikách.
- Podľa nového ustanovenia § 30 ods. 6 sa stanovuje povinnosť zamestnávateľov umožniť pracovníkom PSZ vstup na pracovisko a poskytnúť potrebné informácie. Zamestnávateľ je povinný umožniť pracovnej zdravotnej službe vstup na pracovisko a poskytnúť jej dostatočný čas na plnenie odborných činností, pričom zohľadňuje veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky a zdravotné riziká súvisiace s expozíciou zamestnancov. Okrem toho je povinný poskytnúť pracovnej zdravotnej službe informácie potrebné na posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia vrátane výsledkov kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania (merania) faktorov práce a pracovného prostredia, ak bolo vykonané.